Petr Bakalář: Psychologie Romů (2004). Stručné zhrnutie zaujímavých informácií.

15.05.2018 11:02

Pred časom som narazil na túto veľmi zaujímavú knižku, ktorá sa odvážnym spôsobom díva na totálne tabuizovanú problematiku mentality, inteligencie, vzdelávateľnosti a kriminality rómskeho etnika.

Tu je stručné zhrnutie najzaujímavejších informácií, čo mi zostali v pamäti.

Kniha veľmi užitočný text, dokladajúci obrovskú genetickú, kultúrnu, mentálnu a spoločenskú odlišnosť Rómov od európskej bielej populácie. Rómovia si v sebe nesú dodnes mnohé archaické vzorce správania, ktoré si zachovali okrem iného kvôli svojej uzavretosti od okolia a bazírovaní na vnútornom rodinnom a kastovom systéme.

Konflikty s rómskou populáciou vychádzajú z viacerých objektívnych rozdielov a bude treba ich vždy v budúcnosti zohľadňovať pri akejkoľvek snahe o hľadanie riešenia a kompromisov:

– rómovia sú populační r-stratégovia (produkovať veľa detí s minimom starostlivosti o ne), zatiaľ čo domáca populácia sú K-stratégovia (produkovať málo detí, ale s vysokými šancami na prežitie a úspech v spoločnosti). Rómovia a nerómovia sú v praxi dve veľmi odlišné etniká, ktoré spolu na jednom území darwinisticky súperia o zdroje a prežitie. Preto konflikty a nevraživosť tu budú vždy a to obojstranne.

– rómovia majú dramaticky nižšiu inteligenciu, než biela európska populácia (na Slovensku cca IQ 80 vs. IQ 101 u bielej populácie). Z toho dôvodu budú rómovia zaostávať v drvivej väčšine oblastí moderného života: vzdelávanie v školách, uplatniteľnosť v zamestnaní, neschopnosť plánovania a hospodárenia s financiami, neschopnosť pochopiť zložité vzorce správania bielej populácie. (s. 50-59)

Rómovia majú odlišný hodnotový systém a odlišné vznímanie reality:

– žijú prítomnosťou a minulosťou, nedokážu uvažovať o budúcnosti (s. 75 a s. 84 pozn. 3)

– majú veľké problémy s abstraktným učením, nedokážu zovšeobecňovať. Kvôli tomu zlyhávajú všetky snahy o ich vzdelávanie moderným školským systémom. Zvládajú iba vzdelávanie na konkrétnych fyzických príkladoch (s. 65-66,…)

– majú výrazne horšiu verbálnu inteligenciu (s. 54-55), extrémne zlú inteligenciu abstraktného myslenia. V určitých oblastiach majú dobrú sociálnu inteligenciu (špekulatívnosť, klamanie, empatia). Majú relatívne dobrú inteligenciu na jednoduché matematické operácie (práca s peniazmi), ale absolútne nezvládajú zložitejšiu matematickú teóriu.

– typický jav je klamanie, hlavne voči bielej majorite. Klamú kedykoľvek a o čomkoľvek, dokonca aj vtedy, keď im to neprináša žiaden viditeľný zisk. (s. 82-83)

– nedokážu sa dlhšiu dobu sústrediť (či už na učenie alebo na prácu)

– bielu populáciu vnímajú ako svojho úhlavného nepriateľa a zdroj stáleho ohrozenia. Z toho dôvodu sa u nich mieša pocit neustáleho strachu a frustrácie s až fanatickou nenávisťou ku “gadžom”.

– dokážu sa naučiť veľmi dobre orientovať v peňažom systéme sociálnych dávok, ale absolútne nechápu, odkiaľ tie peniaze pochádzajú (t.j. že sú prerozdeľované z peňazí bielych)

– orientácia na prítomnosť a okamžitý konzum. Nulové plánovanie do budúcnosti, s tým súvisiaca neschopnosť hospodárenia s peniazmi.

– intenzívna viazanosť na rodinu a miestnu komunitu, individualizmus neexistuje, taktiež žiadne osobné ambície. Rómovia sa vždy cítia byť súčasť komunity a nie ako jednotlivec/osobnosť. (s. 108-111,…)

– nechápu podstatu demokracie a je im ľahostajná. Prebrali z nej iba tému konzumnej spoločnosti.

– tradície rómom zakazujú upratovať cudzie smeti, po ich dotyku by sa stali “nečistými”. Preto majú upratané vnútro chalupy, ale odpadky na ulici cielene ignorujú. (s. 128, 138-139)

– rómovia závidia bielej majorite ich vyšší životný štandard a dostatok peňazí a majú pocit, že ich bieli “gádžovia” pripravili o ich oprávnený podiel na tomto bohatstve.

– vyšší sklon k agresivite a emotívnym výbuchom, zrejme pozostatok z kočovného života.

– vysoký sklon ku krádežiam a nerešpektovaniu vzorcov správania bielej majority. Rómovia ako r-stratégovia pristupujú k zdrojom v okolí ako k voľným, ktoré patria tomu, kto ich ako prvý získa (ukradne). Bieli ako K-stratégovia budujú zložité spoločenské hierarchické štruktúry, ktoré im na základe určitých pravidiel súperenia umožnia lepší prístup k zdrojom.

– rómovia majú odlišné vnímanie pojmu vlastníctva. V ich ponímaní sú predmety zdieľané komunitou a patria všetkým, resp. tomu, kto ich práve potrebuje. Nechápu, že požičaný predmet treba pôvodnému majiteľovi vrátiť. Na druhej strane sú ochotní v rámci svojej komunity sa vždy so všetkým podeliť.

– rómovia si cenia vlastníctvo bohatstva a ak ho majú, okázalo ho prezentujú verejnosti. Väčšina ich bohatstva však má za cieľ iba krátkodobý a okamžitý účinok uspokojenia, nehromadia bohatstvo s konkrétnymi cieľmi do budúcnosti.

– peniaze vnímajú iba ako bezprostredný nástroj na uspokojenie životných potrieb, viac si cenia materiálne bohatstvo (oblečenie, šperky, autá, televízor)

– je spomínané, že rómština má nezvykle málo vlastných základných slov (iba cca 800), pričom nemajú žiadne vlastné slová, ktoré by popisovali akékoľvek pracovné zaradenie (s. 92, pozn. 2)

V knihe je ešte spomínaných zopár zaujímavých faktorov v súvislosti s pôrodnosťou:

– rómovia prichádzajú do puberty približne 0,5-1 rok neskôr než biela populácia (s.26, 31). Ale už vo veku 16 rokov u muža a 14 rokov u ženy sú akceptované svatby. (s. 36)

– tehotensto rómskych žien trvá kratšie a deti majú nižšiu pôrodnú váhu. (s. 26-27)

– v rómskej populácii je pri pôrode vyšší podiel dievčat vs. chlapcov (95 chlapcov na 100 dievčat, v bielej európskej populácii je to cca 106 mužov na 100 žien) (s. 31)

– rómovia majú vyššiu pôrodnosť, ale výrazne kratší priemerný vek dožitia (u mužov 55 rokov, u žien 59 rokov, ak som to správne pochopil). Taktiež je vyššia úmrtnosť kojencov. (s. 27)

Iné témy:

– je spomínané, že rómovia v rámci svojej komunity silne uplatňujú stratégiu kastovníctva a rôzne klany a rôzne kasty sa medzi sebou prakticky nestýkajú a nesobášia. (s. 126)

– rómovia aj v rámci svojej vlastnej komunity vnímajú svetlú a bielu pleť ako symbol krásy. (s. 37)

– napriek až extrémnej nevraživosti k bielej majorite by až 40% rómov uvítalo, keby malo za partnera neróma. Ale iba 2,5% sa to naozaj podarí, pretože biela populácia sa s rómami sobášiť nechce. (s. 38-39)

– rómovia nenávidia domy a byty, ktoré dostali zadarmo na bývanie od “gádžov”. Vnímajú ich ako symbol poníženia a útlaku a vybíjajú si svoju frustráciu ničením darovaného domu. (s. 128)

– rómovia nevnímajú zatknutie a uväznenie ako spoločenskú potupu, je to pre nich forma padnutia do zajatia nepriateľa. Rómske rodiny sú často hrdé na to, že ich členovia boli vo väzení.

– pri zatknutí rómovia absolútne odmietajú spolupracovať s vyšetrovateľmi, odmietajú odpovedať, resp. hovoria úplne z cesty. Veľmi často úmyselne predstierajú nižšiu inteligenciu, než v skutočnosti majú – a to vo výpovediach aj v policajných IQ testoch. (str. 95-97)

– je zaujímavé, že rómovia majú lepší vzťah s židovskou komunitou, než s bielou majoritou. Ešte prekvapujúcejšie je, že aj židia majú s rómskou komunitou dobré vzťahy, hoci spoločensky a intelektuálne sa obe skupiny od seba líšia viac ako od bielych európanov. (str. 132-133)

Poznámka: Čísla stránok odkazujúce na zdroj informácie som dopĺňal s veľkým časovým odstupom. Tam, kde sa mi to poradilo spätne dohľadať, som pridal čísla strán odkazujúce na zdroj, niektoré veci sa mi však nepodarilo spätne nájsť a druhý raz sa mi to celé čítať nechce.

Doplnené:

V knižke je zaujímavá sociálna typizácia Rómov (str. 121). V stručnosti:

I. Socializovaní, resp. asimilovaní Rómovia

1) Rómska elita (1%) – vysokoškolsky vzdelaní Rómovia, rómski podnikatelia, profesionálni hudobníci. Obvykle žijú oddelene od ostatných Rómov a nehlásia sa k nim

2) Bezproblémoví rómovia (40%) – síce bez vyššieho vzdelania, ale pracujúci a slušne spoločensky vychádzajúci s okolím

II. Nesocializovaní

1) Chronicky nezamestnaní (40%) – veľmi nízka kvalifikácia, veľmi zlé pracovné návyky, prakticky nezamestnateľní. Život výlučne zo sociálnych dávok, neplatiči, drobná kriminalita.

2) Rómski kriminálnici (15%) – profesionálni vreckári, zlodeji áut, zlodeji drahých kovov, pasáci, prostitútky, dealeri drog.

3) Špeciálna podskupina: Rómovia z osád.

Môj komentár:

Keď vyjdeme zo základného predpokladu, že IQ slovenských Rómov sa pohybuje niekde okolo hodnoty 80, a zoberieme ako základný distribučný model, že 90% populácie sa nachádza v rozptyle +/- 15 bodov a 99% populácie v rozptyle +/- 30 bodov, dostaneme toto:

Skupina rómskej elity (1%) by zodpovedala hodnote IQ 115 bodov, čo postačuje na úspešné dokončenie vysokej školy, prípadnú podnikateľskú činnosť a v istom zmysle nadpriemerné výsledky v porovnaní s mnohými ľuďmi z majority.

Bezproblémoví rómovia (40%) by spadali do kategórie IQ 85-110 bodov, čo je tiež pásmo, kde sa bez problémov dokážu zaradiť do bežnej majoritnej spoločnosti.

Chronicky nezamestnaní Rómovia a kriminálnici (s výnimkou Rómov z osád) môžu spadať do kategórie IQ 65 až 85 bodov. Hodnota IQ 70 je vnímaná ako hraničný bod mentálnej retardácie.

Najproblémovejší Rómovia z osád a zdevastovaných sídlisk (odhadom 10% z celkovej rómskej populácie) sú na úplne najspodnejšej hrane krivky rozloženia s hodnotami IQ 50 až 65. Takto príšerne nízke IQ by vysvetľovalo, prečo nie sú žiadnym spôsobom integrovateľní a nie sú schopní sa postarať ani o svoje vlastné bývanie (zničené domy, neporiadok v okolí), ani o svoje deti (hladné špinavé deti) a často ani o svoje základné fyziologické potreby (výkaly všade po okolí). Kontrolné porovnanie tohto odhadu: IQ testy Rómov z Rumunska, kde žijú prevaždne Olašskí rómovia udávali priemernú hodnotu IQ 60.

Obvykle keď sa hovorí o konfliktoch medzi rómskou a bielou populáciou, sú porovnávané tieto dva extrémy: rómovia z osád s IQ 50-65 a proti nim stredoškolsky a vysokoškolsky vzdelaní ľudia z majority (IQ 100-115). Práve preto ten spoločenský rozdiel medzi “bielymi” a rómami vyznieva pri bežnom porovnaní tak priepastne.

.

Zdroj:

Psychologie Romů – Petr Bakalář (2004) (179 strán textu, z toho 149 strán venovaných problematike Rómov)
https://www.vzdelavaci-institut.info/?q=system/files/Psychologie_Romu-Petr_Bakalar.pdf

——————————-

Voľne súvisiace

Peter Bakalár rok predtým napísal inú, podobne škandalóznu knihu, Tabu v sociálních vědách (2003)

Kniha vyvolala v dobe svojho publikovania veľkú búrku nevôle, autor bol označený všetkými možnými nálepkami, od rasistu, nacistu, xenofóba až po antisemitu. Na autora bolo dokonca podané trestné oznámenie.

Knihu som zatiaľ nemal čas prečítať celú, takže iba veľmi stručný náčrt tém.

Kniha má 340 strán a venuje sa trom samostatným, politicky silne nekorektným témam:

1) Rozdiely medzi rasami (80 strán textu)

…príčiny vzniku rozdielov medzi rasami, prejavy v podobe odlišnosti mentality, inteligencie, kriminality. Autor na základe faktov a štatistík vyvracia, že by rozdiely medzi rasami boli spôsobené výlučne vplyvom prostredia (t.j. nedostatočnou výchovou, vzdelaním a limitovanými životnými príležitosťami). Krátka podkapitola je venovaná rómskemu etniku.

2) Judaizmus ako skupinová evolučná stratégia (150 strán textu)

…špecifické mentálne a spoločenské charakteristiky Židov, príčiny antisemitizmu, židovské stratégie boja s antisemitizmom, židovský vplyv na spoločnosť atď. Spomína okrem iného, že Židmi umelo úmyselne podporovaný antisemitizmus funguje ako dôležitý faktor udržiavania súdržnosti a poslušnosti židovskej komunity (s.168-171, 141-142).

3) Eugenika (70 strán textu)

…z môjho pohľadu argumentačne najslabšia časť knihy. Rieši témy vhodnosti/nevhodnosti eugenických (šľachtiacich) zásahov v modernej dobe a rieši eugenické/disgenické vplyvy historických udalostí (svetové vojny, epidémie atď). Okrem iného spomína znepokojivý trend, kedy nadpriemerne inteligentní ľudia majú výrazne menej detí ako ľudia podpriemerne inteligentní.

Zdroj: Petr Bakalář: Tabu v sociálních vědách (2003)

 

Zdroj