Už jste nasypali do krmítek?

21.11.2017 23:47

 

Sýkorky, švitorky,

naši zimní hostia,

od lesa priletia,

na zrnkách sa hostia.

 

Hostia sa, švitoria –

Tá ich vtáčia vrava

rozlieha sa dvorom,

do srdca sa vkráda.

 

Do srdca vstupuje

ako jari pieseň,

zaháňa preč smútok

aj hmly sivú tieseň.

 

Švitoria sýkorky,

semienka zobkajú –

Každý deň veselé

divadielko hrajú...

 

Hostinku zahrajú,

frnk – a už ich niet!

Kedyže priletia?

K raňajkám? Na obed?

 

V čase tuhej zimy

čakám ich každý deň –

Sypem žírne zrnká,

Chystám im poživeň.

 
 

Sýkorky – švitorky,

uzlíčky života,

napriek krutej zime

radosť z vás kolotá.

 

Sýkorky – švitorky,

prilietajte znova,

kým sa nepominie

bielo-sivá zima!

 

Kým sa nerozvijú

lesy, vinohrady,

kým sa nedočkáme

novej sviežej jari.

 

Q.S.